Dôležitosť psychického zdravia

Psychické prežívanie tvorí dôležitú súčasť našich životov. Ovplyvňuje naše vzťahy, postoje k iným, našu vlastnú sebahodnotu, nahliadanie na prítomnosť, minulosť, i budúcnosť, ovplyvňuje naše rozhodnutia či smerovanie v živote.

Je to časť nás samých, ktorú či chceme, alebo nie, nevieme od seba oddeliť. Preto by sme mali dbať nato, aby sme neprehliadali psychické zdravie a aby sme mu včas venovali náležitú pozornosť.

Ako definujeme depresiu?

Hoci by sa mohlo zdať, že smútok je synonymom depresie, nie je to tak.

Smútok je prirodzenou súčasťou života. Smútok vzniká ako reakcia na rôzne negatívne životné udalosti. Smútok, zároveň beznádej, nezáujem o okolie (a mnohé iné prejavy) môžu byť v rámci normy a ide o reakciu na životné okolnosti.

Pri depresii sú tieto emócie a prežívanie neodkloniteľné, môžu vzniknúť bez ohľadu na negatívnu životnú situáciu a ovplyvňujú bežné fungovanie človeka.

Životné situácie síce môžu byť rovnaké, ale reakcia odlišná

Ako príklad môžeme uviesť situáciu, kedy dvaja ľudia stratia zamestnanie. Prvý človek sa cíti smutný, bojí sa o svoju budúcnosť a je úzkostný. Prejde pár dní a začne sa obhliadať po novej práci, uvedomí si možno, že v tej starej mu až tak dobre nebolo a postupne negatívne prežívanie odchádza.

Druhý človek je tiež smutný, cíti možno zlyhanie, nedáva mu odrazu nič zmysel. Prejde pár dní či týždňov, ale cíti sa rovnako. Možno ešte o čosi horšie. Nemá záujem hľadať ďalšiu prácu, má pocit prázdnoty, ktorý sa prehlbuje a cíti sa vyčerpaný. V druhom prípade by sme mohli uvažovať o začiatku depresie.

Príznaky depresie

Príznaky depresie môžeme opísať nasledovne:

• depresívna nálada,
• zníženie záujmu a/alebo potešenia takmer vo všetkých (alebo vo všetkých) činnostiach,
• zmeny hmotnosti a zmeny chuti do jedla,
• zmeny spánku (či už v zmysle nespavosti, alebo nadmernej spavosti),
• agitovanosť alebo útlm,
• únava,
• pocity zbytočnosti alebo pocity viny,
• zhoršená koncentrácia a rozhodovanie sa,
• samovražedné (suicidálne) myšlienky alebo pokusy.

Ako sa diagnostikuje depresia?

Diagnostika depresie patrí do rúk odborníka – lekára psychiatra. Skúsenosť lekára je nevyhnutná pre správnu diagnózu depresie. Okrem vylúčenia iných telesných ochorení treba dôkladne odobrať anamnézu a zistiť všetky rizikové faktory, ktoré by mohli stáť za jej vznikom (napríklad užívanie psychoaktívnych látok).

Aby vám lekár mohol diagnostikovať depresiu, musia byť splnené určité podmienky.

Diagnostické kritériá pre depresiu (podľa DSM 5) sú nasledovné:

• musí byť prítomných 5 a viac symptómov,
• musia byť prítomné po dobu aspoň 2 týždňov,
• musia spôsobovať obmedzenú funkčnosť človeka,
• aspoň jedným z tých príznakov musí byť depresívna nálada alebo strata potešenia a záujmov.

Okrem toho musí lekár spraviť kompletné psychiatrické vyšetrenie, keďže nemusí ísť o depresiu, ale iné psychiatrické ochorenie. Napríklad, ak boli u pacienta prítomné aj príznaky mánie (príp. hypománie), hoci aktuálne má epizódu depresie, môže ísť o bipolárnu afektívnu poruchu.

Aj samotnú depresiu treba klasifikovať. Môže ísť o ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú depresiu, o jednotlivú depresívnu epizódu alebo o rekurentnú depresiu.

Na internete sa dá nájsť množstvo dotazníkov a samotestovacích škál, ktoré nás môžu nasmerovať. Ide o efektívne nástroje, ktoré nám pomôžu zistiť, že s nami niečo nie je v poriadku. Na druhej strane, človek veľakrát aj sám cíti, že sa niečo deje.

Depresia súvisí aj s inými ochoreniami

Depresia je ochorenie, ktoré by sa nemalo brať na ľahkú váhu. Zďaleka nejde iba o negatívne psychické prežívanie, ale odzrkadľuje sa aj na funkčnosti človeka a zhoršuje symptómy iných ochorení, ako napríklad astma, artritída, zhubné ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, diabetes a obezita.

Človek s depresiou môže trpieť bolesťami rôznych častí tela, zlým trávením a sexuálnymi problémami.

Spomenuté príznaky depresie nemusia byť prítomné u každého a jednotlivé príznaky sú zastúpené v rozličnej miere.

Ohrozuje depresia aj deti?

Áno, depresia sa môže vyskytnúť aj u detí. Prejavy sa v mnohých smeroch zhodujú s príznakmi u dospelých, ale u detí si všímame napríklad zmeny v správaní, iritabilitu, rýchle zmeny nálad, alebo dieťa odmieta chodiť do školy, nechce sa socializovať, zhorší sa mu prospech v škole a podobne.

 

Liečba depresie

Depresiu je nutné liečiť a platí, že čím skôr sa ochorenie podchytí, tým lepší výsledok môžeme očakávať.

Všeobecne rozdeľujeme liečbu depresie do 3 kategórií:

• režimové opatrenia,
• psychologická intervencia,
• psychofarmaká.

Ich kombináciu určuje štádium ochorenia. Pacientom s ľahkou depresiou častokrát postačujú režimové opatrenia a psychologická pomoc. Pri ťažších formách a opakovaných depresívnych epizódach potrebujeme zaradiť aj liečivá.

Režimové opatrenia

Režimové opatrenia prinášajú pri liečbe depresie pozitívne výsledky. Patrí sem akákoľvek pohybová aktivita, vystavovanie sa dostatočnému množstvu slnečného žiarenia (prípadne fototerapia), dostatok kvalitného spánku, vyhýbanie sa alkoholu, vybalansovanie stravy, zaradenie aktivít, ktoré prinášajú človeku radosť, redukovanie stresu a identifikácia spúšťačov stresu, relaxačné techniky, mindfulness, dychové cvičenia, meditácia, akupunktúra alebo pobyt v prírode.

Psychologická intervencia

Okrem režimových opatrení je vhodné zaradiť aj psychologickú pomoc. Psychológ pomôže pacientovi lepšie porozumieť sebe samému a nájsť kľúčové problémy, ktoré potrebuje vyriešiť.

Najčastejšie sa pri depresii využíva kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá je zameraná na odstránenie naučených vzorcov, ktoré môžu človeku v bežnom živote škodiť. Často ide o spochybňovanie a obviňovanie seba samého.

Možnosťou sú aj psychoanalytické metódy, ktoré sa zameriavajú na analýzu nevyriešených, často podvedomých konfliktov.

Je dôležité, aby terapia pacientovi sadla. Niekedy je potrebné vyskúšať viacero metód a prístupov, no dôležité je nestrácať nádej a nevzdávať sa.

Užívanie liekov

Psychofarmaká na liečbu depresie nazývame antidepresíva. Existuje veľmi veľa druhov týchto liečiv, rozlišujeme 4 základné generácie. Všetky ovplyvňujú rovnováhu neurotransmiterov v mozgu a sú založené na rôznom mechanizme účinku.

Všeobecne sa začína s menšou dávkou, ktorá sa postupne navyšuje až kým sa nedosiahne želaný účinok.

Nástup účinku týchto liekov nie je okamžitý. Potrebné sú zväčša aspoň 2 – 3 týždne nepretržitého užívania.

Dĺžka užívania antidepresív závisí od konkrétneho pacienta a jeho zdravotného stavu. U niekoho môže ísť o mesiace, u iného niekoľko rokov.

Pri vysádzaní treba byť opäť trpezlivý. Dávka lieku sa znižuje postupne. A opäť to môže trvať rôzne dlho podľa individuálnej tolerancii pacienta.

Antidepresíva majú aj vedľajšie účinky, rovnako ako všetky lieky, avšak príznaky sa nemusia prejaviť u každého a lekár vždy vyhodnocuje benefit vs. riziko pre daného pacienta.

Možno sa pýtate, čo stojí za vznikom depresie?

Nerovnováha neurotransmiterov v mozgu

Depresia vzniká z rôznych príčin. Asi najznámejší model vzniku depresie je nerovnováha neurotransmiterov v mozgu.

Táto nerovnováha sa odzrkadlí na stave nášho psychického zdravia a narušení základných fyziologických potrieb a funkcií.

Anatómia mozgu a stres

V dnešnej dobe už vieme, že depresia ani zďaleka nie je len o nerovnováhe spomínaných transmiterov. V mozgu sa nachádzajú štruktúry, pri ktorých sa preukázali zmeny u ľudí s depresiou.

Ľudia s depresiou majú menší hipokampus ako zdraví ľudia. To by mohlo byť zapríčinené stresom, ktorý ľudia s depresiou zažívajú vo vyššej miere. Stres totiž potláča tvorbu nových nervových buniek v tejto štruktúre.

Ľudia s depresiou majú aj vyššiu aktivitu v amygdale (štruktúra v mozgu). Amygdala je štruktúra asociovaná s emóciami a tiež ich opätovným vyvolaním. Pri depresii sa zistili aj štrukturálne zmeny v bazálnych gangliách mozgu.

Výskyt depresie v rodine a traumy

Významným rizikovým faktorom je rodinná anamnéza depresie alebo dlhodobé užívanie návykových látok.

Traumy v rannom detstve ovplyvňujú to, ako človek reaguje na stresové situácie a zvláda strach. Traumatické zážitky sú jedným z faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku depresie.

Chronické ochorenia

Chronické ochorenia, ktoré obmedzujú život človeka, môžu prispieť k rozvoju tohto ochorenia. A naopak, depresia zhoršuje priebeh týchto ochorení. Ide napríklad o chronickú nespavosť, chronické bolesti, kardiovaskulárne ochorenia a nádorové ochorenia.

Hormonálna rovnováha

S depresiou úzko súvisia aj zmeny v hormonálnej rovnováhe. U žien dochádza počas menopauzy, v tehotenstve alebo pri užívaní hormonálnej antikoncepcie k významným zmenám hladiny hormónov (estrogén a progesterón), ktoré ovplyvňujú hladinu neurotransmiterov, ako je sérotonín a dopamín.

Pokles hladiny sérotonínu sa prejaví iritabilitou, pocitmi smútku a úzkosťou.

Nízka hladina dopamínu sa zas prejaví náladovosťou, stratou motivácie, únavou, depresívnym prežívaním, ale aj syndrómom nepokojných nôh.

Pokles hladiny testosterónu u mužov tiež ovplyvní prežívanie podobným spôsobom. Okrem toho sa zníži libido, redukuje sa svalová hmota a vypadávajú vlasy.

Funkcia štítnej žľazy

S príznakmi depresie sa spája aj znížená funkcia (hypofunkcia) štítnej žľazy.

Užívanie liekov

Dlhodobé užívanie niektorých liekov môže prispieť k vzniku depresie. Môže ísť napríklad o ACE inhibítory, β-blokátory, chemoterapeutiká, hormonálne liečivá, benzodiazepíny, niektoré antibiotiká, antikonvulzíva a mnohé ďalšie.

Rozhodne však nie je pravidlom, že spôsobia depresiu u každého. V prípade, že užívate tieto lieky a myslíte si, že máte príznaky depresie, povedzte o tom svojmu lekárovi. Určite nevysádzajte tieto lieky sami.

Záver

Depresia je ochorenie, ktoré si vyžaduje správnu liečbu. Nebojte sa priznať si, že niečo nie je v poriadku a vyhľadať pomoc. Čím skôr začnete s liečbou, tým skôr budete vedieť dostať príznaky pod kontrolu a priblížiť sa k normálnemu fungovaniu.

Treba mať však vždy na pamäti, že zmeny sa neudejú zo dňa na deň a treba byť trpezlivý. Podpora rodiny a okolia je tiež kľúčová.