Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia – ako ho rozpoznať a riešiť?

Máte toho v práci vyše hlavy, tlačia vás termíny, nestíhate a navyše vás to nebaví? Zažívate pravidelný stres? Možno ste len krôčik od toho, aby ste vyhoreli. Prečítajte si viac o syndróme vyhorenia a zistite, kedy sa už týka aj vás a čo sú odporúčané kroky na zlepšenie fyzického aj mentálneho zdravia.

Čo je syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia je súbor príznakov dlhodobého stresu v pracovnom prostredí. Podľa definície WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) dochádza k syndrómu vyhorenia vtedy, ak sa človeku takýto stres nepodarí zvládnuť. Jeho následkom dochádza k  fyzickému alebo duševnému vyčerpaniu.

Ako prvý použil pojem syndróm vyhorenia v sedemdesiatych rokoch minulého storočia americký psychológ Herbert Freudenberger. Opisoval ním dôsledok dlhodobého stresu a vysokých očakávaní v pomáhajúcich profesiách – u lekárov a sestier. Dnes už o syndróme vyhorenia nehovoríme iba v prípade zdravotníkov, ale aj v prípade mnohých iných profesií.

Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia?

Sprievodnými príznakmi syndrómu vyhorenia sú:

  • výrazné vyčerpanie,
  • negatívne emócie či cynizmus voči svojej práci a znížené sebavedomie,
  • zníženú výkonnosť a mentálne vzďaľovanie sa od kolegov či klientov.

Nejde pri tom iba o negatívne emočné prežívanie. Často sa pridružujú aj fyzické príznaky vyhorenia, ako nespavosť, únava, úzkosť, bolesti hlavy a celého tela, nevoľnosť či iné.

Koho ohrozuje syndróm vyhorenia najviac?

Syndróm vyhorenia dnes pozorujeme v prípade mnohých profesií. Dôvodmi bývajú napríklad:

  • práca pod tlakom,
  • príliš vysoká zodpovednosť,
  • neprimerané množstvo povinností,
  • práca bez potešenia, bez vyššieho zmyslu,
  • nestabilné pracovné prostredie,
  • dlhá pracovná doba,
  • práca na zmeny,
  • práca s  ľuďmi a mnohé iné faktory.

Vyššie riziko hrozí najmä perfekcionistom, ľuďom s nižšou toleranciou stresu alebo vysokými nárokmi a očakávaniami v práci.

Syndróm vyhorenia a stres, depresia či únava

Syndróm vyhorenia sa neprejavuje iba nechuťou vstať ráno do práce alebo tým, že svoju prácu nemáme radi.

Syndróm vyhorenia sprevádza negatívne prežívanie, ktoré zasahuje do všetkých oblastí života a je výsledkom dlhodobej záťaže. Jeho príznaky sa môžu objaviť aj v iných (viac či menej závažných) prípadoch.

Stres, príčina vyhorenia

Spomeňme samotnú príčinu syndrómu vyhorenia – stres. Ide o prirodzenú reakciu tela na nebezpečné situácie a v určitej miere ho zažíva každý. Ak sa telo ocitne v stresovej situácii, zaplaví ho množstvo hormónov. Ide o tzv. stav bojuj alebo uteč – telo pripraví všetky systémy na to, aby sa zachránilo. Zrýchli sa tep a dýchanie, zvýši sa krvný tlak, aktivujú sa svaly. Naopak, klesá aktivita imunity a rýchlosť trávenia.

Už z toho je zrejmé, že dlhodobý stres má významne negatívny vplyv na organizmus.

Viac sa o téme stresu dozviete v našom článku: Všetko, čo by ste mali vedieť o strese (a jeho dopade na zdravie).

Vyhorenie alebo depresia?

Strata záujmu a negatívne emócie sa môžu objaviť aj v prípade depresie, ale tu už hovoríme o ochorení. Depresia nie je vôbec raritná, no liečiteľná. Objaviť sa pri nej môžu aj:

  • zmena chuti do jedla (s ňou spojená strata alebo priberanie na váhe),
  • problémy so spánkom,
  • zvýšená alebo naopak obmedzená fyzická aktivita (spomalené pohyby alebo reč),
  • pocit bezcennosti alebo viny,
  • myšlienky na smrť alebo samovraždu.

Ak sa vás týkajú tieto príznaky, poprípade si nie ste istí, či sa vás týka vyhorenie alebo depresia, navštívte lekára. Len profesionál bude vedieť diagnostikovať váš stav a dať vám potrebné odporúčania. 

Únava, krok od vyhorenia

Stratenú motiváciu a malú alebo žiadnu aktivitu môže spôsobovať aj únava. Základným rozdielom oproti vyhoreniu je ale to, že bežná únava po oddychu ustupuje a pri syndróme vyhorenia pretrváva.

Čo robiť v prípade, ak sa vás týka syndróm vyhorenia?

Po prečítaní článku už zaiste tušíte, že pri dlhodobom strese bude nevyhnutná zmena. Ak ste pod dlhodobým tlakom, prvým krokom je uvedomiť si a priznať, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný bez následkov.

Nie je hanba zvoľniť, požiadať o pomoc, povedať o svojich obavách rodine či priateľom. Pomenujte problém a začnite pracovať na zmene, aj keď sa to nemusí zdať jednoduché. Niekedy stačí urobiť malé zmeny, niekedy nepomôže nič iné ako zmeniť prácu.

Stanovte si pritom priority, zamerajte sa na: 

  • zdravú stravu,
  • dobrý spánok
  • a čas na oddych a regeneráciu.

Do svojho dňa zaraďte aktivity, ktoré znižujú hladinu stresu, ako sú pomalé cvičenia, joga, prechádzky, maľovanie či mindfulness. Čokoľvek, pri čom sa dokážete odreagovať a robí vám to radosť.

Nezabúdajte, že teraz nejde o výkon. Nezačínajte hneď tréningom na maratón s cieľom byť najlepší. Teraz je čas pokúsiť sa splatiť telu dlh za dlhodobé obdobie záťaže a nabrať nové sily (a smer).

V neposlednom rade zvážte návštevu vášho lekára či iného odborníka. Obzvlášť v situáciách, keď sa napriek nastaveným zmenám necítite lepšie a nie ste schopní vrátiť sa do bežného fungovania. Napríklad psychoterapia môže pomôcť pri hlbšom skúmaní skutočného problému a vzorcov, ktoré viedli až k vzniku syndrómu vyhorenia.

Modrý banner? 
Nie
Nie