Astma (lat. asthma bronchiale) je chronické nevyliečiteľné ochorenie, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Astma nie je vôbec raritná – naopak, podľa štatistiky z roku 2019 ňou trpelo 262 miliónov ľudí celosvetovo vrátane detí, dospievajúcich aj dospelých. Počas roka jej dokonca podľahlo 455-tisíc ľudí.

Astmy sa však netreba obávať. Vďaka liečbe sa dá dobre manažaovať a žiť tak plnohodnotný život – častokrát dokonca bez prejavov ochorenia.   

Astma a jej prejavy

Dôležité je vedieť aj to, že ochorenie sa u každého môže prejavovať rôzne. Základnými príznakmi astmy sú najmä: 

• kašeľ,
• bolesť na hrudníku,
• dušnosť,
• sipot alebo pískanie (najmä pri výdychu).

Včasný príznak astmy

Prvým z varovných signálov astmy býva dlhodobý kašeľ, ktorý nemizne ani po preliečení pomocou antibiotík. Počas obdobia pokoja sa astma neprejavuje žiadnymi symptómami.

Spúšťače astmatických záchvatov

Existuje viacero spúšťačov, o ktorých vieme, že dokážu spôsobiť akútne zhoršenie astmy. Neplatia však u všetkých rovnako. Rôzni ľudia reagujú na rôzne spúšťače, či dokonca na viacero z nich. Tými najčastejšími sú:

• znečistenie vzduchu (dym z požiarov, emisie, výpary),
• roztoče (najmä pri alergii),
• pleseň,
• škodcovia (myši, šváby a iné),
• domáce zvieratá (najmä pri alergii),
• dym z cigariet,
• niektoré lieky (napríklad aspirín),
• pálenie záhy (gastroezofágová refluxná choroba) či iné ochorenia,
• chemikálie alebo silné pachy.

Druhy astmy

Existujú tiež druhy astmy, ktoré sú priamo spojené so spúšťačmi. Napríklad astma vyvolaná cvičením sa zhoršuje najmä vtedy, ak je pri cvičení okolitý vzduch suchý a studený.

Pracovná astma súvisí s podmienkami, v ktorých človek pracuje. Spúšťačmi môžu byť napríklad čistiace prostriedky, prach z múky, chemické výpary a podobne.

Alergická astma sa zhoršuje pri kontakte s alergénom.

Čo sa deje v dýchacích cestách pri astme?

Astma spôsobuje opuch dýchacích ciest, kvôli ktorému nedokáže vzduch plynulo prechádzať do a von z pľúc. Takéto zúženie označujeme ako reverzibilné, to znamená, že nie je trvalé. Spôsobiť ho môže:

• bronchospazmus – stav, keď sa hladké svalstvo priedušiek a dýchacích ciest napne, stiahne, a tým zúži dýchacie cesty,
• tvorba hustého hlienu, ktorý vytvára ďalšiu prekážku prúdiacemu vzduchu.

Ťažkosti pri astme sú spôsobené chronickým zápalom, ktorý je v dýchacích cestách prítomný neustále. V období bez príznakov má mierny charakter, pričom pri akútnych stavoch ide o silný zápal.

Príčiny vzniku astmy

Astma je multifaktoriálne ochorenie. To znamená, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Medzi ne patria:

• genetická predispozícia (výskyt astmy v rodine),
• prenatálne rizikové faktory (rizikové faktory obdobia tehotenstva, ako napríklad fajčenie matky alebo nadužívanie antibiotík, pôrod cisárskym rezom, stres, nevyvážená strava zložená najmä z potravín stimulujúcich zápal),
• alergie alebo atopia, ktorá sa môže prejavovať na rôznych častiach tela, ako atopická dermatitída, alergická nádcha, alergická astma alebo potravinová alergia,
• environmentálne faktory, ako výpary, dym, aktívne alebo pasívne fajčenie, časté infekcie dýchacích ciest.

Diagnostika astmy

Diagnostikovať astmy môže byť náročné. Najmä v prípade, ak sa človek práve nenachádza v akútnej fáze.

Súvislosť s ochorením CHOCHP

Najmä u starších pacientov môže diagnostiku astmy komplikovať iné ochorenie – chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).

Samotná astma je navyše rizikovým faktorom vzniku CHOCHP – astmatici majú až 12-krát vyššiu pravdepodobnosť než zdraví ľudia, že sa u nich rozvinie CHOCHP.

Viac sa o tomto ochorení dozviete v našom článku CHOCHP (prevencia, diagnostika a liečba).

Potrebné vyšetrenia

Prvým z vyšetrení, ktoré sa používa na diagnostiku astmy, je spirometria. Ide o základné funkčné vyšetrenie pľúc, ktorým je možné odmerať pľúcny objem a pľúcny prietok.

Tieto parametre udávajú, koľko vzduchu a za aký čas je človek schopný vdýchnuť a vydýchnuť. Pri vyšetrení sa človek zhlboka nadýchne a čo najsilnejšie vydýchne do prístroja.

Ak je výsledok spirometrie v norme alebo skoro v norme, môžeme siahnuť po provokačných testoch a po nich sa spirometria zopakuje.

Pri provokačných testoch sa použijú látky, ktoré vyvolávajú astmu a zúženie dýchacích ciest (napríklad metacholín).

Ďalším typom provokačného testu je pohybová aktivita, ktorá môže u niektorých ľudí spustiť symptómy astmy rovnako ako provokačné látky. Ak je aj opaková spirometria v poriadku, astma sa vylúči.

Okrem toho môže lekár zvoliť aj ďalšie diagnostické metódy, ako röntgen pľúc, CT hrudníka, alergické testy či odber krvi.

Diagnostika astmy u detí

Spirometria a provokačné testy sú určené najmä pre dospelých a deti od 5 rokov.

Diagnostikovanie mladších detí býva komplikovanejšie, pretože pľúcne testy sa robia iba sporadicky. Zároveň, veľa chorôb detského veku môže pripomínať príznaky astmy. Zväčša sa pristúpi k použitiu bronchodilatátorov (liekov, ktoré uvoľňujú dýchacie cesty). Ak sa stav zlepší, je možné, že dieťa trpí práve astmou.

Ako sa astma lieči?

Ak sú spúšťačmi niektoré z ochorení, napríklad spánkové apnoe (porucha dýchania v spánku), gastroezofágová refluxná choroba, depresia či obezita, je nutné zamerať sa na liečbu týchto ochorení.

Farmakologická liečba závisí od štádia astmy. Tá sa určuje najmä podľa toho, ako často sa vyskytujú príznaky astmy počas dňa a noci. Rozoznávame: 

• intermitentnú astmu, pri ktorej sa príznaky vyskytujú asi raz týždenne počas dňa a jeden až dvakrát do mesiaca počas noci,
• ľahkú perzistujúcu,
• stredne ťažko perzistujúcu,
• až po ťažko perzistujúcu astmu, pri ktorej sú príznaky nepretržité, veľmi výrazne ovplyvňujú fyzickú aktivitu a nočné príznaky sú rovnako veľmi časté.

Pozor na fajčenie

Cigaretový dym je jedným zo spúšťačov a rizikových faktorov vzniku astmy. Podľa štúdií dochádza u fajčiarov k častejším astmatickým záchvatom, zhoršovaniu funkcie pľúc a znižovaniu účinnosti liečby (najmä účinkov kortikosteroidov). Ak máte astmu a fajčíte, zanechanie tohto zlozvyku je pre vás veľmi dôležité. Rady, ako na to, nájdete napríklad v tomto našom článku.

Lieky na liečbu astmy

Lieky na liečbu astmy vyberá lekár na základe mnohých kritérií.

Ak máte astmu, môžete sa stretnúť najmä s dvoma typmi liekov:

• kontrolórmi (protizápalové lieky, najmä inhalačné kortikosteroidy),
• uvoľňovačmi (beta-2-mimetiká) s bronchodilatačným efektom, ktorý slúži na uvoľnenie hladkého svalstva, ktoré zviera dýchacie cesty.

Ak nie je efekt kortikoidov dostatočný, lekár môže zvoliť kombinovanú liečbu s dlhopôsobiacimi bronchodilatanciami (LABA). Alternatívou sú kromóny a antileukotriény, prípadne biologická liečba.

Ak sa napriek liečbe necítite dobre a príznaky astmy sa zhoršujú alebo sa objavujú čoraz častejšie, neodkladajte návštevu lekára.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc?

Pri astmatickom záchvate je veľmi dôležité konať rýchlo, no zároveň pokojne. Ideálne je posadiť sa a užiť záchranný liek podľa pokynov vášho lekára.

O pomoc (napríklad pohotovostnú službu alebo linku 155/112) požiadajte okamžite, ak:

• napriek použitiu záchrannej liečby príznaky ťažkého astmatického záchvatu neustupujú,
• pociťujete ťažkú dýchavičnosť a sipot (najmä v noci alebo nadránom),
• kvôli dýchavičnosti nedokážete povedať viac ako krátke vety a frázy,
• musíte namáhať svaly hrudníka kvôli dýchaniu.

Rada na záver

Aj s astmou môžete vy alebo váš blízky žiť plnohodnotný život na nerozoznanie od ostatných. Dôležité ale je poznať príznaky zhoršujúcej sa astmy a informovať o nich svoje okolie.

Ťažký astmatický záchvat predstavuje veľmi vážne riziko, pri ktorom je nutné reagovať správne. Hovorte preto o svojom ochorení so svojou rodinou a blízkymi. Informujte ich o tom, kde máte svoj záchranný liek a ako sa používa.

Zároveň by vaše okolie malo vedieť aj o spúšťačoch, ktoré u vás môžu vyvolať astmatický záchvat. Jedným z prvých krokov pomoci je práve jeho odstránenie (ak je to možné).

Ak budete mať vy a vaše okolie všetky dôležité informácie, pomôže vám to ostať pokojnými a v prípade ohrozenia života zachovať rozvahu a správne konať.