žena čo sa drží za srdce

Ochorenie koronárnych artérií (koronárna choroba srdca) – príznaky, diagnostika a liečba

Odborný garant: 
MUDr. Peter Olexa, PhD.

Ochorenie koronárnych artérií (coronary artery disease, skratka CAD) sa nazýva aj koronárna alebo ischemická choroba srdca. Ochorenie je charakterizované tvorbou aterosklerotických plátov v srdcových tepnách (koronárnych artériách), v dôsledku čoho sa tepny zužujú a ich steny tuhnú. To vedie k nedostatočnému prekrveniu a okysličeniu srdcového svalu.

Ako vzniká ochorenie CAD?

Princípom vzniku a rozvoja koronárnej choroby srdca je tvorba aterosklerotických plátov v koronárnych artériách. Aterosklerotické pláty vznikajú v miestach poškodenia vnútornej výstelky ciev (endotelu), kde dochádza k zachytávaniu zoxidovaného LDL cholesterolu, vápnika a rôznych iných molekúl cirkulujúcich krvným obehom.  

Postupné zväčšovanie aterosklerotického plátu môže viesť k obmedzeniu prietoku krvi cievou a prípadne aj k úplnému upchatiu (uzáveru). K upchatiu cievy môže dôjsť aj akútne v prípade, ak dôjde k prasknutiu aterosklerotického plátu a na povrchu trhliny vznikne krvná zrazenina (trombus), ktorá upchá postihnutú cievu (infarkt myokardu). 

Úplný uzáver cievy aterosklerotickým plátom alebo krvnou zrazeninou následne spôsobuje úplné nedokrvenie a odkysličenie tej časti srdcového svalu, ktorú daná cieva zásobuje. Počas niekoľkých desiatok minút tak rýchlo dochádza k odumieraniu svalových buniek srdca – takúto situáciu nazývame akútny infarkt myokardu (AIM). 

Vznik a vývoj ochorenia koronárnych artérií

Aterotrombotické príhody 

K tvorbe aterosklerotických plátov môže dochádzať nielen v srdcových tepnách, ale aj v tepnách zásobujúcich ostatné orgány tela – napríklad v mozgu či tepnách dolných končatín. Uzáver cievy v mozgu sa nazýva mozgový infarkt (odborne ischemická cievna mozgová príhoda alebo ľudovo porážka či mŕtvica).  

Ateroskleróza v tepnách dolných končatín sa označuje pojmom ischemická choroba dolných končatín. Proces aterosklerózy postihujúcich viaceré cievne riečiská (viaceré orgány) nazývame generalizovaná ateroskleróza a má zlú prognózu. Zvyčajne ju vidíme u chorých s cukrovkou alebo s chorými obličkami. 

Obmedzenie prietoku krvi v končatinách vyvoláva vznik bolesti pri chôdzi a v pokročilejších štádiách aj v kľude. Končatina býva bolestivá, bledá a opuchnutá s bolestivou reakciou na každý tlak, čiže aj na chôdzu. Viac si o ochorení periférnych artérií môžete prečítať v tomto článku

Príznaky ochorenia koronárnych artérií  

Koronárna choroba srdca sa najčastejšie prejavuje bolesťou na hrudi (angina pectoris). Ak bolesť vzniká pri námahe, označuje sa ako námahová resp. stabilná angina pectoris, ak vznikne náhle v kľude, alebo vzniká pri stále menšej a menšej námahe, hovoríme o nestabilnej angine pectoris. Bolesti, ktoré sa objavujú len pri námahe, sú znakom toho, že koronárne cievy ešte dokážu zabezpečiť dostatočný prietok krvi srdcom v pokoji.  

Angina pectoris je typická svojím tupým charakterom bolesti. Znamená to, že miesto bolesti sa nedá presne lokalizovať. Tým sa odlišuje od presne lokalizovateľnej bolesti podmienenej bolesťou chrbtice.  

Anginózna bolesť často ako obruč zviera celý hrudník a niekedy môže vyžarovať do ľavého ramena a  predlaktia (poprípade krku a brady). V spojitosti s bolesťou na hrudi môže pacient pociťovať aj pocit búšenia srdca, dýchavicu či pocit na zvracanie.

Ano

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa

Rizikové faktory 

Riziko komplikácií, ktoré vznikajú v dôsledku aterosklerózy ciev, rastie s vekom, pretože aj pláty v cievach sa zväčšujú postupne. Riziko infarktu, a ostatných aterotrombotických príhod, je preto vyššie u ľudí nad 55 rokov.  

Ženám pred menopauzou poskytujú určitú ochranu estrogény, ktoré svojim ochranným účinkom na cievnu výstelku výrazne spomaľujú – až zabraňujú rastu aterosklerotických plátov. Po menopauze sa však riziko rozvoja koronárnej choroby srdca u žien behom 5 až 7 rokov vyrovnáva s kardiovaskulárnym rizikom mužov.  

Je preto vhodné obmedziť nezdravé tuky v strave a snažiť sa o udržanie sérových hladín cholesterolu a triacylglycerolov v norme. Vo vyššom riziku sú preto aj fajčiari, keďže chemikálie v cigaretách znižujú hladinu HDL cholesterolu (tzv. dobrého cholesterolu) a zvyšujú hladinu LDL cholesterolu (tj. zlého cholesterolu). 

Vyššie riziko aterotrombotických komplikácií je tiež u pacientov s nedostatočne kontrolovanou hypertenziou, obezitou, obličkovým ochorením, diabetom, nedostatočnou fyzickou aktivitou, psychickým stresom a rovnako tiež u ľudí s prekonaným infarktom alebo ak sa infarkt vyskytol v rodine. 

Ochorenie koronárnych artérií a diabetes mellitus 

Pacienti s cukrovkou majú až dvojnásobne vyššie riziko ochorenia koronárnych artérií. Je preto nevyhnutné pravidelne užívať lieky, ktoré kontrolujú hladiny cukru (glykémie) a znižujú vysoký krvný tlak. Okrem toho je nevyhnutná aj vhodná životospráva. 

Ochorenie koronárnych artérií a chronické obličkové ochorenie 

Pacienti s chronickým obličkovým ochorením sú vo vyššom riziku úmrtia na srdcovocievne ochorenie, čo by malo byť hlavným dôvodom pravidelnej kontroly laboratórnych a klinických parametrov – a to najmä tlaku krvi, glykémie a koncentrácie tukov v krvi.  

Diagnostika

Diagnostika ochorenia koronárnych artérií je väčšinou spojená s prítomnosťou typických príznakov (námahové bolesti na hrudi) a iných ťažkostí pacienta. Za účelom posúdenia ischemických zmien (nedokrvenosť) sa využívajú tieto vyšetrenia: 

  • EKG: posúdenie prípadných ischemických zmien srdcového svalu,  
  • echokardiogram: vizuálne posúdenie funkčnosti jednotlivých častí srdcového svalu, 
  • ergometria: posúdenie ischemických zmien v srdcovom svale počas fyzickej záťaže, 
  • koronarografia: vyšetrenie, počas ktorého invazívny kardiológ pomocou katétra (tenká, dlhá trubička, ktorá sa zavádza cez tepnu v predlaktí alebo na stehne) vstrekne kontrastnú látku, čím umožní zobrazenie  koronárnych artérií a ich prípadné zúženia či uzávery, 
  • CT vyšetrenie srdca: zobrazenie koronárnych ciev. 

Liečba ochorenia koronárnych artérií 

Jedným z hlavných cieľov medikamentóznej liečby (liečba pomocou liekov) je obmedzenie tvorby a zväčšovania aterosklerotických plátov. Za týmto účelom sa využívajú hypolipidemiká, najčastejšie statíny, ktoré znižujú hladiny LDL cholesterolu v krvi.  

Ďalším dôležitým cieľom je obmedzenie komplikácií spojených so vznikom krvných zrazenín. K tomu sa využívajú lieky, ktorých cieľom je zabrániť zhlukovaniu (agregácii) krvných doštičiek (antiagreganciá) a tiež lieky, ktoré okrem obmedzenia aktivácie krvných doštičiek obmedzujú tvorbu krvných zrazenín (antikoagulanciá).  

Kombinácia týchto dvoch skupín liečiv s rozdielnymi mechanizmami účinku je vhodná pre dosiahnutie dostatočného efektu v prevencii trombotických komplikácií u pacientov s koronárnou chorobou srdca po infarkte myokardu.

V liečbe koronárnej choroby srdca je zároveň dôležitá kontrola krvného tlaku u hypertonikov a hladín cukru v krvi u pacientov s diabetom. V prípade nálezu výrazného zúženia (alebo uzáveru koronárnej tepny) pri koronarografii je potrebné spriechodnenie takejto tepny. To sa realizuje rozšírením zúženého miesta balónikom alebo zavedením stentu (trubička, ktorá spriechodňuje uzavretú alebo zúženú tepnu). 

Prevencia 

Prevencia vzniku koronárnej choroby srdca si vyžaduje najmä pravidelné návštevy lekára a dodržiavanie prípadnej liečby. Okrem medikamentóznej liečby je v rámci prevencie a liečby dôležitá aj zmena životného štýlu s cieľom obmedziť vplyv rizikových faktorov.  

Základom je preto vyvážená strava s obmedzením tukov, jednoduchých cukrov a soli, dostatočná fyzická aktivita s prípadnou redukciou hmotnosti, obmedzenie fajčenia a v neposlednom rade udržiavanie psychickej pohody.  

Ano

Máte ochorenie ciev?

Zistite, či vám hrozí ďalšia kardiovaskulárna alebo končatinová príhoda.

Otestujte sa