Infarkt myokardu definujeme ako odumretie časti srdcového svalu v dôsledku zamedzenia prístupu kyslíka a živín koronárnou (srdcovou) tepnou. Najčastejšie vzniká na podklade aterosklerózy. 

Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa menia jej vlastnosti. Postihuje nielen cievy srdca. V priebehu rokov sa rozvíjajú aterosklerotické pláty. Nevieme o nich, nebolia, nevidíme ich. Nebezpečné sa stávajú, až keď sú nestabilné. Vtedy hrozí ich prasknutie a nasadanie trombu, čo znamená uzáver tepny, prípadne jej zúženie a nedokrvenie časti srdca, ktorú zásobuje.

Pláty sú, okrem iného, tvorené aj lipidmi (tukovými časticami), ktoré sa vyskytujú v stene ciev už krátko po narodení. Okrem neovplyvniteľných faktorov (genetika, vek, pohlavie) je ich rozvoj významne ovplyvnený životným štýlom. 

Naším aktívnym prístupom a preventívnymi opatreniami dokážeme znížiť pravdepodobnosť vzniku infarktu. Po prekonaní jedného infarktu je prevencia ešte o to dôležitejšia.

Čo sa deje so srdcom pri infarkte?

Ďalšiu prognózu ovplyvňuje rozsah infarktu a časť srdca, ktorá bola postihnutá. Infarkt sa hojí jazvou, ktorá z veľkej časti stráca kontrakčnú schopnosť (schopnosť sťahovať sa). Dochádza k remodelácii postihnutého tkaniva, čo znamená morfologické, histologické a molekulárne zmeny.

Remodelácia je dôležitý prognostický faktor výskytu následných arytmií a náhlej srdcovej smrti, z dlhodobého hľadiska chronického srdcového zlyhávania. Preto je nutné čo najrýchlejšie spriechodniť postihnutú artériu, aby sa zachovala čo najväčšia časť zdravého srdca.

Pozrite si:

Čo je to rekurentný infarkt a reinfarkt?

Rekurentný infarkt myokardu je infarkt vyskytujúci sa najmenej 28 dní po predchádzajúcom infarkte. Pojem „reinfarkt“ je používaný k označeniu infarktu, ktorý sa vyskytne do 28 dní po prvom alebo rekurentnom infarkte. 

Symptómy ďalšieho infarktu však nemusia byť rovnaké ako pri predchádzajúcom, preto je dobré byť obzvlášť obozretný a všímať si nezvyčajné príznaky.

U pacientov, ktorí prekonali infarkt myokardu pred menej ako rokom, je o 45 % vyššia pravdepodobnosť výskytu ďalšej kardiovaskulárnej príhody než u tých, ktorí prekonali infarkt pred viac ako jedným rokom.
 Práve preto je nevyhnutné okamžite zmeniť životný štýl a dodržiavať predpísanú liečbu. Vďaka tomu dokážete znížiť riziko vzniku kardiovaskulárnej príhody aj do ďalších rokov.

Ako predchádzať opakovanému infarktu?

Základom prevencie je:

• dodržiavať predpísanú liečbu, 
• upraviť stravovacie návyky,
• optimalizovať hmotnosť, 
• pravidelne sa hýbať, 
• vylúčiť fajčenie a obmedziť konzumáciu alkoholu,
• eliminovať príčiny stresu 
• a najmä kontrolovať pridružené ochorenia (diabetes, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol), to znamená chodiť na pravidelné návštevy lekára a dodržiavať jeho odporúčania.

Podchytenie týchto faktorov významnou mierou prispieva k lepšej prognóze do nasledujúcich rokov.

Vypočujte si:

Riziko cievnych mozgových príhod

S infarktom myokardu (a inými kardiovaskulárnymi ochoreniami) je úzko spojený výskyt cievnych mozgových príhod (CMP).

Pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu, majú nielenže zvýšené riziko ďalšieho infarktu, ale aj vyššiu pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej príhody. Riziko výskytu CMP je vyššie v prvom roku po infarkte, najmä počas prvého mesiaca.

Podľa príčiny vzniku CMP rozlišujeme dva základné druhy – ischemickú a hemoragickú. Väčšina prípadov CMP je ischemického typu, ktorá vzniká ako následok zablokovania tepien. Blokáda tepien býva spôsobená nahromadením tukového povlaku (ateroskleróza), čím sa obmedzí prietok krvi a vytvoria sa zrazeniny. 

Medzi riziká vzniku cievnej mozgovej príhody zaraďujeme:

• aterosklerózu,
• infarkt,
• nepravidelný pulz, 
• zranenie krčných tepien, 
• problémy so zrážanlivosťou krvi.

Ischemická CMP má dva základné podtypy

• Trombotická ischemická CMP (mozgový infarkt) – vzniká ako následok vytvorenia krvnej zrazeniny v tepne vedúcej do mozgu.
• Embolická ischemická CMP – vzniká ak sa zrazenina vytvorí na inom mieste v tele (najčastejšie v srdci, vtedy ide o tzv. „kardioembolickú“ CMP) a dostane sa až do krvných ciev zásobujúcich mozog. Zrazeniny sa vytvárajú v dôsledku nepravidelného srdcového rytmu, infarktu myokardu, srdcového zlyhávania alebo abnormality srdcových chlopní.

Cievna mozgová príhoda prichádza náhle, často bez akýchkoľvek varovných príznakov. Prejavuje sa neurologickým deficitom, ktorý vzniká okamžite. Následky môžu byť rôzne podľa toho, ktorá, aká veľká časť mozgu a ako dlho nebola zásobená kyslíkom a živinami. 

Prevencia je spoločne s kardiovaskulárnymi ochoreniami založená na úprave životosprávy, podchytení pridružených ochorení, dodržiavaní predpísanej liečby a pravidelných kontrolách u svojho lekára.

Zhrnutie

Prekonanie infarktu myokardu prináša do života väčšiu starostlivosť o svoje zdravie. Prevencia a následné dodržiavanie režimu je najlepším spôsobom, ako nielen zamedziť výskytu ďalšieho infarktu srdca, ale aj infarktu mozgu a iným ochoreniam srdca a ciev.