pacient leží v MRI

Rádioterapia (ožarovanie): Ako funguje, druhy a nežiaduce účinky

Rádioterapia je štandardnou súčasťou liečby niektorých typov rakoviny (nádorových ochorení), veľmi zriedkavo sa používa aj pri iných chorobách. Jej hlavným cieľom je zničiť rakovinové bunky pomocou ionizujúceho žiarenia. Všetko dôležité o tom, ako takáto liečba prebieha a aké sú žiaduce a nežiaduce účinky zhrnieme v tomto článku. Ak vás alebo vášho blízkeho čaká liečba rádioterapiou, môžu byť pre vás nasledujúce riadky veľmi užitočné.

Ožarovanie v onkológii

Rádioterapia je druh terapie, pri ktorej sa rakovinové bunky usmrcujú neviditeľným ionizujúcim žiarením. Je súčasťou onkologickej liečby spolu s chemoterapiou, chirurgickým zákrokom a ďalšími terapiami.

Pri liečbe svojho onkologického ochorenia sa s rádioterapiou stretne asi polovica pacientov. To, či sa zvolí aj tento druh liečby, závisí od mnohých faktorov – druhu rakoviny (poznáme asi 100 druhov nádorových ochorení, ktoré sa ďalej delia na množstvo podtypov), fázy, v ktorej sa ochorenie nachádza a cieľa, ku ktorému má rádioterapia viesť.

Dôležité je tiež to, či už bol človek ožarovaný aj v minulosti. Existuje totiž stanovená maximálna hodnota ožiarenia, ktorú môže ľudské telo za život dostať a po jej dosiahnutí sa už rádioterapia nemôže použiť znova.

Nádorové ochorenia

Hoci nie je možné jednoducho popísať všetky druhy rakoviny a mechanizmus vzniku (a mnohé ešte stále nepoznáme), spoločným menovateľom nádorových ochorení je ich vznik na bunkovej úrovni. Veľmi zjednodušene môžeme opísať vznik rakoviny v tele ako chybu v delení buniek.

V ľudskom tele dochádza k nepretržitému bunkovému životnému cyklu, počas ktorého sa bunky delia, plnia svoju funkciu a zanikajú. Celý tento proces je regulovaný genetickou informáciou (časťou DNA), v ktorej je zapísané všetko dôležité – o aký typ bunky ide, akú má funkciu, ako dlho má žiť a čo robiť v rôznych situáciách.

Nádorové bunky

Pri neustálom bunkovom delení nastáva aj mnoho chýb. Ak funguje mechanizmus delenia správne a bunka sa delí s chybou, nastane programovaná bunková smrť (apoptóza) a takáto poškodená bunka zanikne.

Ak dôjde k chybe v géne, programovaná smrť poškodenej bunky nastať nemusí. Takáto chybná bunka (nádorová) sa nevyvinie správne a napriek tomu sa začne ďalej deliť, uniká imunite, utláča zdravé bunky a oberá ich o živiny.

Postupom vzniká nádor, ktorý začne rozrušovať okolité štruktúry a v posledných fázach sa začne pomocou krvného obehu alebo lymfatického systému nekontrolovateľne šíriť po celom tele (metastázovať).

Nádorovou bunkou sa môže stať prakticky akákoľvek bunka nášho tela – v orgánoch, tkanivách aj krvi. Nie všetky sú ale vhodné na liečbu rádioterapiou, alebo na ňu reagujú. Indikácia rádioterapie si preto vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorého súčasťou môžu byť rôzni lekári a špecialisti – onkológ, radiačný onkológ, rádiologický technik a ďalší.

Ako funguje ožarovanie?

Pri ožarovaní je cieľom zachytiť DNA nádorových buniek a poškodiť ju. Takto poškodené bunky sa nedokážu ďalej deliť, odumierajú a telo ich potom rozloží a vylúči. Smrť buniek ale nenastáva hneď, ale až po niekoľkých dňoch alebo dokonca týždňoch. Tomu je prispôsobená dĺžka liečebného cyklu, výber žiarenia a tiež jeho intenzita.

Druhy rádioterapie

Cieľ, ku ktorému má viesť použitie rádioterapie, delí liečbu na:

  • kuratívnu, pri ktorej sa ožarovanie používa ako prostriedok pre vyliečenie rakoviny,
  • adjuvantnú, ktorá sa používa po inej liečbe (najčastejšie chirurgickom odstránení nádoru) aby sa usmrtili aj zvyšky nádorových buniek, ktoré mohli v tele ostať a zamedzilo sa možnému návratu ochorenia,
  • neadjuvantnú, ktorá sa najčastejšie používa pred chirurgickým zákrokom, aby sa nádor zmenšil a bol lepšie operovateľný,
  • paliatívnu, pri ktorej má rádioterapia za úlohu zmenšovať nádor, ktorý spôsobuje bolesť, krvácanie alebo iné problémy u pacientov v nevyliečiteľnej fáze ochorenia. Rádioterapia má v tomto prípade potenciál zvyšovať kvalitu života.

Spôsoby ožarovania

Okrem dĺžky, intenzity a funkcie ožarovania môže takáto liečba prebiehať aj rôznymi spôsobmi. Podľa toho, čo je zdrojom žiarenia, rozdeľujeme rádioterapiu na externú, miestnu alebo systémovú

Externá rádioterapia

Pri externej rádioterapii je nádor ožarovaný zvonka pomocou prístroja (najčastejšie druhu lineárneho urýchľovača). Lúč ionizujúceho žiarenia prechádza cez štruktúry tela a nádoru ďalej von.

Človek sám preto nevyžaruje do svojho okolia rádioaktívne lúče. Nepredstavuje pre svoje okolie žiadne riziko a najčastejšie prebieha tento druh ožarovania ambulantne.

Brachyterapia

Pri brachyterapii sa do nádoru, ktorý má byť liečený, alebo jeho tesnej blízkosti vloží ožarovač (kúsok rádioaktívneho kovu). Ten môže uvoľňovať rádioaktivitu aj do okolia, preto býva človek s ožarovačom v tele hospitalizovaný.

Systémová rádioterapia

Pri tomto druhu rádioterapie sa zdroj rádioaktívneho žiarenia (najčastejšie rádioaktívny jód) dostáva do tela vo forme tekutiny, ktorá sa napríklad vypije alebo užije vo forme kapsuly.

Ako prebieha rádioterapia?

Najpodstatnejšou časťou liečby je príprava. Podľa typu nádoru, lokality a ďalších okolností sa najskôr naplánuje simulácia.

Ide o akýsi tréning, počas ktorého sa simuluje žiarenie z rôznych uhlov tak, aby bol čo najefektívnejšie zasiahnutý nádor a zároveň čo najmenej zasiahnuté zdravé tkanivo a orgány.

V tejto fáze sa vyrábajú tiež fixačné pomôcky a na telo sa môžu umiestniť značky, aby sa aj počas reálneho ožarovania lúč dostal tam, kam má. Okrem simulátora sa pri plánovaní využíva aj CT s použitím kontrastnej látky.

Po dôkladnej príprave sa pristupuje k liečbe, ktorej cieľom je vždy podať čo najnižšiu ale zároveň dostatočne účinnú dávku žiarenia.

Ožarovanie môže priniesť aj nežiaduce účinky

Pri tom, ako sa neviditeľné lúče snažia zasiahnuť nádorové bunky, prechádzajú rôznymi štruktúrami tela a je prakticky nemožné vyhnúť sa tomu, aby zasiahli aj zdravé bunky.

To môže spôsobiť buď prechodné nežiaduce účinky, ktoré vymiznú už po niekoľkých dňoch či týždňoch po skončení terapie, alebo dlhotrvajúce.

To, či sa u niekoho vyskytnú, je veľmi individuálne a závisí mnohých faktorov – aká časť tela sa ožaruje, či jej predchádzala chemoterapia alebo či už boli orgány a tkanivá poškodené pred samotným ožarovaním.

Niektorí ľudia počas rádioterapie naďalej pracujú a venujú sa bežným aktivitám, iní musia na čas liečby úplne zmeniť svoju rutinu. V nasledujúcej časti spomenieme najčastejšie z nežiaducich účinkov.

Únava

Únava je pri liečbe rakoviny veľmi častá a objavuje sa aj pri rádioterapii. Spôsobiť ju môže samotné ochorenie, pretože rakovinové bunky pre svoj rast oberajú zdravé bunky o živiny a energiu.

Pri samotnej liečbe ožarovaním môže spôsobovať únavu zvýšený výdaj energie na obnovu poškodených buniek. Stáva sa preto, že silnejšia únava prichádza až po niekoľkých dňoch od začiatku liečby.

O energiu vás môže uberať aj cestovanie na terapiu a v neposlednom rade stres a emocionálne vypätie.

Častokrát sa takáto únava líši od bežnej únavy a objavuje sa aj bez zvýšenej námahy. Vo väčšine prípadov únava po skončení liečby vymizne, no môže trvať aj dlhšie alebo prerásť do únavového syndrómu. Nadmerná únava môže byť tiež príznakom anémie.

Ak pocítite pri ožarovaní nadmernú únavu:

  • porozprávajte sa so svojím lekárom o všetkých problémoch, ktoré cítite,
  • dbajte na kvalitnú výživu a dostatok tekutín,
  • doprajte si viac spánku aj počas dňa,
  • ak pracujete, pokúste sa skrátiť pracovný čas alebo na prechodný čas prestaňte pracovať úplne,
  • požiadajte svoje okolie o pomoc pri rôznych úlohách, ako nakupovanie, práce v domácnosti a podobne,
  • nezabudnite aj na zdravý a pravidelný pohyb. Neprepínajte sa, zvoľte radšej prechádzku.

Strata vlasov

Veľmi častým nežiaducim účinkom liečby rakoviny je aj vypadávanie vlasov (alopécia). Pri chemoterapii hrozí vypadávanie podľa podaného liečiva a vypadnúť môžu vlasy na celej ploche hlavy, ale aj obočie, mihalnice alebo ochlpenie.

Aj pri rádioterapii môžu vlasy vypadávať, ale nie v takom rozsahu ako pri chemoterapii. V tomto prípade závisí od toho, ktorá oblasť tela sa ožaruje. Ak je ožarovaná hlava, na mieste, ktorým prechádza lúč, môžu vlasy vypadnúť. Vo väčšine prípadov vlasy po skončení liečby do niekoľkých mesiacov opäť narastú.

Zmeny na koži

Koža na ožarovanom mieste býva bolestivá a začervenaná podobne ako pri spálení na slnku. Môžu sa objaviť aj výraznejšie poškodenia, ako pľuzgiere alebo krvácanie – každú takúto výraznú zmenu treba konzultovať s lekárom.

Lekár vám môže odporučiť lokálne prípravky na zmiernenie príznakov. Pomôcť môžu aj tieto zásady:

  • vyhýbajte sa dráždivej a parfumovej kozmetike,
  • pokožku udržiavajte suchú,
  • ožarovanú kožu umývajte šetrne a nepoužívajte príliš teplú vodu,
  • pokožku sušte jemným prikladaním uteráka, netrite ju,
  • noste voľné oblečenie (ideálne z prírodných materiálov),
  • nevystavujte ožarovanú pokožku slnku. Pri pobyte vonku by mala byť ožarovaná koža zakrytá oblečením a aj po liečbe je dôležité ožarovanú časť tela chrániť pred slnkom a používať ochranný faktor.

Problémy so sexom a plodnosťou

Pri ožarovaní sa objavuje znížený záujem o sex (strata libida) rovnako u žien aj mužov. Ženy môžu pociťovať vaginálnu suchosť, u mužov sa môže objaviť problém s dosiahnutím a udržaním erekcie (erektilná dysfunkcia).

Ožarovanie, najmä v oblasti panvy, dolného brucha a slabín, môže mať za následok neplodnosť. Ak sa chcete stať v budúcnosti (čase po liečbe) rodičom, o možnosti zmrazenia vajíčok alebo spermií sa treba s lekárom porozprávať ešte pred začiatkom ožarovania.

Ak sa zdôveríte svojmu lekárovi, môže vám efektívne pomôcť aj v intímnej oblasti. Okrem možnosti použiť voľne dostupné prípravky (napr. lubrikačný gél) existujú aj viaceré liečebné možnosti.

Častým problémom je aj podvýživa

Pri liečbe rakoviny je veľmi častým a nebezpečným problémom podvýživa. Podľa niektorých údajov sa s ňou stretne až 1 z 3 onkologických pacientov. Nedostatočná výživa, ktorá môže prerásť do anorexie až kachexie, vážne ohrozuje možnosť pokračovať v liečbe.

Ak sa nedarí zabezpečiť výživu klasickou cestou, pristupuje sa k použitiu enterálnej výživy. Ide o špeciálny druh výživy, ktorá sa buď popíja (sipping) alebo je nutné použiť vyživovanie pomocou sondy.

Medzi ďalšie riziká podvýživy, okrem prerušenia liečby, patria:

  • znížená tolerancia protinádorovej liečby,
  • znížená kvalita života,
  • strata samostatnosti,
  • zvýšené riziko komplikácií a infekcií,
  • zvýšené riziko úmrtia.

Úbytok hmotnosti je veľmi často sprievodným príznakom samotnej rakoviny. Kvôli zrýchlenému metabolizmu, ktorým sa telo snaží vyživiť nádor, ubúdajú nielen tukové zásoby, ale aj svalová hmota. Problém s výživou komplikujú aj fyzické prekážky, ktoré môže spôsobiť liečba. Pri ožarovaní (najmä hornej polovice tela) sa môžu objaviť problémy, ako:

  • nevoľnosť alebo vracanie,
  • nechutenstvo alebo zmena apetítu,
  • prechodná strata čuchu a chuti,
  • suchosť a podráždenie v ústach a hrdle,
  • pľuzgiere, afty, drobné ranky v ústach,
  • bolestivé prehĺtanie alebo problém s prehĺtaním (dysfágia),
  • podráždenie pažeráka (postradiačná ezofagitída),
  • hnačka alebo porucha vyprázdňovania.

Problém s výživou nepodceňujte

Pri problémoch s jedlom a pitím vám môžu pomôcť nasledujúce odporúčania:

  • nedržte žiadne hladovky,
  • diéty alebo zmenu stravovania dodržiavajte iba v prípade, že ste ju vopred konzultovali s lekárom alebo vám ju lekár (diabetológ, výživový terapeut) odporúčal,
  • jedzte, keď máte chuť a kedykoľvek počas dňa,
  • jedzte menšie porcie jedla,
  • majte niečo malé na jedenie stále poruke,
  • snažte sa neprestať jesť pre zmenu chuti alebo vône, ide o prechodné obdobie a chuť aj čuch sa vám po liečbe vrátia,
  • vyhnite sa príliš horúcim jedlám, ľudia počas ožarovania lepšie tolerujú jedlá izbovej teploty alebo vyslovene studené (zmrzlina, ovocná dreň, nanuk),
  • vyhnite sa suchým jedlám a jedlám, ktoré treba dlho prežúvať, namiesto toho môžete zvoliť jedlo, ktoré je pokrájané na malé kúsky, vo forme kaše alebo úplne rozmixované,
  • vyhýbajte sa príliš koreneným alebo pikantným jedlám,
  • čistú vodu, pramenitú vodu, jemne perlivú vodu, čaje alebo ovocné šťavy pite po menších dávkach počas celého dňa,
  • nepite alkohol a nefajčite.

Ak máte problém s jedlom alebo pitím, porozprávajte sa so svojím lekárom čo najskôr. Okrem voľne dostupných prípravkoch vám môže predpísať lieky, ktoré môžu nežiaduce účinky zmierniť a predchádzať podvýžive.

Rada na záver: Nájdite si podpornú skupinu

Nielen s tým, ako lepšie zvládať nežiaduce účinky, ale s akoukoľvek otázkou ohľadom liečby rakoviny vám môžu pomôcť aj tí, ktorí už podobnú liečbu zažili.

Aj na Slovensku funguje viacero pacientskych organizácií, ktoré združujú pacientov a poskytujú rôzne formy podpory. Pacientku organizáciu si môžete vyhľadať aj v našom zozname, stačí kliknúť na tento odkaz.

Modrý banner? 
Nie
Nie